Zil raz jeden maly chlapec, ktory mal velmi zlu povahu. Otec mu dal
vrecko klincov (hrebiku) a povedal mu, ze vzdy, ked sa nahneva, nech zatlcie
jeden klinec do plota vzadu za domom.
Prvy den chlapec zatlkol do plota 37 klincov. Za niekolko tyzdnov sa
naucil kontrolovat svoj hnev a pocet zatlcenych klincov sa postupne
znizoval. Zistil, ze je jednoduchsie ovladat zlost ako zatlkat klince do
plota. Nakoniec prisiel ten den, ked sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal
to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz chlapec vytiahol vzdy jeden klinec,
ked sa za cely den ani raz nenahneva.
Dni sa minali a chlapec po case mohol povedat otcovi, ze v plote
nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k
plotu. Tam mu povedal:
"Urobil si dobre, chlapce, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot uz
nikdy nebude taky, aky bol. Ked povies nieco v hneve, tak to zanecha prave
taketo jazvy. Ako ked zabodnes do cloveka noz a vytiahnes ho. Nezalezi na
tom kolkokrat povies lutujem, rana stale zostava. Rana sposobena slovom boli
rovnako ako fyzicky uder. Priatelia su vlastne velmi vzacne drahokamy.
Rozosmievaju ta a podporuju ta vo vsetkom. Vypocuju ta, ak mas starosti,
pochvalia ta a vzdy su ochotni otvorit ti svoje srdce."
|
