svetla ktera dusi dym
dest co kape vetvovim
zachmureny stary mlyn
je to zivot co ja vim
ruku v ruce stromovim
smichem na te odpovim
myslenkou ted obnovim
lasku mozna co ja vim
vzpominku ted odnasim
kracim lesem stinovym
auta smutne kaslaj dym
z nebes privaly padaji
ja zase pri chuzi snim
at lidi zurive stekaji
mne uz to vubec nevadi
dest prestal tu svezi vzduch umrel
v ulicich je zle sasek by se udrel
a prece smich se odrazi
od sten ticheho nadrazi
dva lidi co zivot znaji
prece smich ten neutaji
naposled se zablysklo
pak vsak nahle blizko
dvoje kroky zaznely
ty duse sly zasneny
|-''`;-"'/-
/-\ \|---\-_
|_-| \ FANGORN
\/ |**| Hvozdu pan
\--|'||--\
|